Založit webové stránky nebo eShop
aktualizováno: 02.07.2009 11:44:53 

Stop ubližovaniu zvierat !!!

VEGÁNSTVO A VEGETARIÁNSTVO

Vegetariánstvo - áno alebo nie?

V súčasnosti neustále narastá počet ľudí, ktorí sa rozhodli nejesť mäso alebo nekonzumovať rôzne potraviny živočíšneho pôvodu, pretože takýto spôsob výživy považujú za zdravší a humánnejší. Ako to už býva zvykom, názory odborníkov sa aj na túto tému rôznia – má svojich zástancov i odporcov. Podujali sme sa teda zistiť, či je vegetariánska strava skutočne tou najlepšou alternatívou na zaistenie zdravého spôsobu života a zachovanie nutričnej rovnováhy. Poďte pátrať s nami!

Pozitívny vzťah medzi vegetariánskou stravou a zníženým rizikom celého radu chronických degeneratívnych ochorení je nepopierateľný: vegetariáni takmer vôbec netrpia obezitou, srdcovo-cievnymi chorobami, vysokým tlakom, cukrovkou a taktiež i hrozba vzniku niektorých druhov rakoviny je u nich výrazne menšia. Samozrejme, to všetko platí len za predpokladu, že jedálniček vegetariánov je starostlivo zostavený a nutrične uspokojivý, pretože ľahkovážnym vyškrtnutím jednotlivých druhov živočíšnej potravy bez patričnej náhrady môže dôjsť k vystaveniu sa rôznym zdravotným problémom. Obzvlášť opatrní by sme mali byť najmä v období vývinu a rastu našich detí, v tehotenstve a pri dojčení, ale i pri výžive starších ľudí. Toto všetko sú totiž životné etapy, v rámci ktorých náš organizmus potrebuje zvýšený prísun kvalitných bielkovín, vitamínov, minerálnych látok a energie. Popritom nesmieme zabúdať i na dôležitý fakt, že vegeta­riánstvo má viacero foriem – od tých najmiernejších až po tie, ktoré hraničia s úplným extrémizmom. Ponúkame vám stručný prehľad.

Semivegetariánstvo

Ide o najmiernejšiu formu, ktorá sa niekedy za vegetariánstvo ani nepovažuje. Semivegetariáni totiž bez problémov konzumujú ryby a mäso hrabavej hydiny. Okrem toho si radi pochutnávajú na mlieku, mliečnych výrobkoch a nepohrdnú ani vajíčkami. Jediné, čo odmietajú, sú tmavé druhy mäsa a údeniny.

Ovo-laktovegetariánstvo

Ľudia stravujúci sa podľa jeho pravidiel zo svojich jedálničkov úplne vypustili všetky druhy mäsa, neodmietajú však mlieko a mliečne výrobky či vajcia.

Laktovegetariánstvo

Laktovegetariáni síce konzumujú mlieko a produkty z neho, ale na rozdiel od predchádzajúcej skupiny ich nikdy neuvidíte jesť vajcia a vaječné výrobky.

Vegánstvo

Je to veľmi striktná forma vegetariánstva. Vegáni neprijímajú žiadne potraviny živočíšneho pôvodu. Znamená to, že ich nenahovoríte ani na exkluzívne syry, delikátne krémové jogurty alebo chutný čerstvý tvaroh.

Vitariánstvo

Pomerne extrémny druh stravovania, ktorý dovoľuje konzumovať iba rastlinnú potravu, ale pozor – aj to iba v surovom stave!

Frutariánstvo

Ak by ste zatúžili stať sa fruta­riánom, vedzte, že váš jedálny lístok by ani v náznakoch neoplýval pestrosťou, pretože by pozostával iba z ovocia.

Z uvedených foriem vegeta­riánstva je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie a Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo práve ovo-laktovegetariánska výživa považovaná za najzdravší a najekonomickejší životný štýl. Presne kontrolované pokusy a výskum na zdravých dospelých jedincoch totiž dokázali, že táto strava obsahuje všetky dôležité nutričné látky. V čom všetkom teda majú vegetariáni navrch?

Žijú dlhšie a kvalitne

Keďže vegetariáni sa starajú o celkové zlepšenie svojho životného štýlu, nikoho asi neprekvapí, že žijú dlhšie ako bežná populácia, a to najmä preto, lebo majú zreteľne nižší výskyt srdcovo-cievnych ochorení. Ich výživa obsahuje podstatne menej nasýtených mastných kyselín a cholesterolu, vďaka čomu je u nich riziko vzniku aterosklerózy a vysokého krvného tlaku menšie. Vegetariánska strava je ďalej vďaka vysokému príjmu antioxidantov účinná i v prevencii nádorových ochorení, kde bola dokázaná znížená úmrtnosť na všetky formy rakoviny tráviacich orgánov, vrátane rakoviny hrubého čreva, pľúc, prsníka a vaječníkov. Vedeli ste napríklad, že vegetariáni sú až o štyridsať percent menej ohrození vznikom nádoru v ranom veku ako ľudia, ktorí jedia mäso? K tomuto faktu okrem spôsobu výživy a príjmu účinných antikancerogénných látok z ovocia a zeleniny prispieva i skutočnosť, že vegetariáni väčšinou odmietajú cigarety a tvrdé destiláty. Možno ste si tiež všimli, že vegetariáni bývajú vďaka strave bohatej na obilniny a strukoviny štíhlejší. Dokonca, keďže vegetariánska výživa je bohatá aj na vlákninu, ktorá sa v organizme štiepi iba pomaly a spôsobuje len pozvoľné uvoľňovanie inzulínu, sú i v menšej miere ohrozovaní cukrovkou druhého typu. Okrem toho, že takmer vôbec netrpia zápchou, ich spôsob stravovania sa účinne osvedčil i pri liečbe obezity. Obrovský zdravotný prínos správne zostavenej a nutrične vyváženej ovo-laktovegetariánskej stravy však nesúvisí len s tým, čo majú vegetariáni na tanieri, ale i s celou ich filozofiou života. Takmer vôbec nefajčia, alkohol pijú len s mierou, obmedzujú nápoje obsahujúce kofeín a primeranou fyzickou aktivitou si prirodzene strážia svoju hmotnosť.

Pudingoví vegetariáni

Iná je situácia u ľudí, ktorí sa zo sladkej nevedomosti alebo skôr z pohodlnosti rozhodnú stať vegetariánmi a jediné, čo pre to urobia, je, že odmietnu konzumovať mäso, ale všetky ich pôvodné stravovacie zvyklosti ostanú nezmenené. Títo ľudia sa pri prechode zo zmiešanej stravy na vegetariánsku výživu uchyľujú k tzv. pudingovému vegetariánstvu, kedy si príjem energie a živín zo živočíšnych produktov, ktoré si v rámci nového štýlu stravovania odopierajú, nahrádzajú najmä sladkosťami. A tak sa stane, že sa bez výčitiek svedomia oddávajú sladkému tučnému pečivu, presladeným müsli tyčinkám či sušenému ovociu a orechom v rôznych pseudojogurtových polevách. Potom sa veľmi čudujú, že napriek vylúčeniu mäsa zo svojich jedálničkov priberajú na váhe. Tento príklad je priam typickou ukážkou toho, že veľakrát nezáleží iba na výživovom štýle, aký si zvolíme, ale i na tom, akým spôsobom k nemu budeme v praxi pristupovať. Uvedeným kvázivegetariánstvom si teda môžeme viac uškodiť ako pomôcť, nehovoriac už o extrémnych formách alternatívneho stravovania, ktoré nutne vedú k nedostatku niektorej z dôležitých zložiek našej výživy. Mnohých z nás tiež zaujíma otázka príjmu bielkovín. Na jednej strane je kvalita rastlinných bielkovín nižšia než kvalita bielkovín živočíšneho pôvodu, no na strane druhej vhodnou kombináciou a správnym pomerom rôznych typov rastlinných bielkovín, najmä strukovín podávaných s obilninami, sa ich kvalita vyrovná celkovej nutričnej hodnote zmiešanej stravy. Okrem toho, vyvážená ovo-laktovegetariánska výživa spestrená príjmom sójových výrobkov, napríklad syrom tofu či sójovým mäsom, doplnená o mliečne výrobky a vajcia, poskytne organizmu všetky plnohodnotné bielkoviny, ktoré potrebuje. Pri alternatívnych formách stravovania je tiež dôležité dbať hlavne na prísun železa, vitamínu B12, vápnika a kyseliny listovej. Ak napríklad tehotná žena konzumuje potraviny bohaté na všetky spomínané prvky, nepredstavuje pre ňu ovo-laktovegetariánska strava nijaké nebezpečenstvo. V tabuľke si môžete pozrieť, ako sa v zdrojoch týchto nepostrádateľných živín orientovať.

Nehrňte sa do extrému!

Každé nerozumné zúženie spektra používaných potravín zvyšuje riziko nedostatku určitých nepostrádateľných živín. Napríklad absolútne odpísanie potravín živočíšneho pôvodu so sebou prináša i určité nemalé riziká. Vylúčiac najextrémnejšie alternatívne formy stravovania, vitariánstvo a frutariánstvo, ktoré sa u nás našťastie netešia takmer žiadnej obľube a niektoré z ich zásad uplatňujeme nanajvýš iba pri očistnom pôste alebo jarnej detoxikácii, zastavme sa ešte pri výlučne vegánskom spôsobe stravovania. Vegáni nezjedia nič, čo má čokoľvek spoločné s nejakým zvieraťom. Nielenže zo svojich jedálnych lístkov vyškrtli všetko, čo súvisí s mäsom, vajciami alebo mliekom, ale odmietajú napríklad i med. Zarážajúce je zistenie, že práve mnoho mladých dievčat sa v snahe držať drastickú diétu vystavuje tomuto nie práve bezpečnému štýlu výživy a ohrozujú tak svoj zdravý rast a vývoj. Pri jednostrannej, čisto rastlinnej strave sa môže prejaviť vážny nedostatok najmä vitamínu B12 a D, ďalej železa, vápnika a zinku. Vegánska strava je ďalej bohatá na vlákninu, ktorej príjem niekoľkonásobne prekračuje odporúčanú výživovú dávku. Vláknina v nadmernom množstve tvorí so spomínanými minerálnymi látkami a stopovými prvkami nerozpustné komplexy a znemožňuje im tak vstrebávanie do organizmu. Odborníci však poukazujú aj na ďalšie hrozby vegánskej stravy – napríklad na nedostatok esenciálnych n-3 polynenasýtených mastných kyselín, ktoré sú dôležité pre cievny a centrálny nervový systém, alebo na nedostatok selénu, ktorý je charakteristický pre rastlinné produkty vypestované v našej krajine. Okrem toho, že vegánska výživa je nevhodná pre tehotné a dojčiace ženy, prísnym vegánskym režimom sú najviac ohrozené deti! Deficit energie, plnohodnotných bielkovín, kvalitných mastných kyselín či spomínaných vitamínov a minerálnych látok spôsobuje, že deti prísnych vegánov rastú pomalšie a trpia podvýživou. Nie je výnimkou, ak sa u nich objaví krivica, spôsobená nedostatkom vitamínu D, alebo chudokrvnosť, vznikajúca kombinovaným nedostatkom železa a vitamínu B12. Predtým, ako sa teda bezhlavo vrhneme na niektorú z foriem alternatívneho stravovania, určite máme o čom premýšľať. Svetovými autoritami v oblasti výživy a zdravia je ako jediná zdravá a bezpečná alternatíva racionálnej výživy jednoznačne uznanávaná iba starostlivo vyvážená ovo-laktovegetariánska strava a dospelí ľudia ju môžu konzumovať celoživotne bez rizika ohrozenia. Medzi odborníkmi však dodnes nie je celkom vyriešená otázka, či je dostatočná i pre rýchlo rastúci a vyvíjajúci sa detský organizmus, pretože obsahuje menej dobre využiteľného železa ako strava zmiešaná.

VEGÁNSTVO

Vegánstvo je filozofia, životný štýl a spôsob stravovania, ktorý odmieta využívanie živočíchov na konzumáciu, obliekanie a ďalšie využitie.

Vegán je vegetarián prijímajúci výlučne stravu rastlinného pôvodu, teda nie živočíšne produkty ako mäso, mlieko, syry, vajcia a med. Najčastejšie dôvody pre vegánstvo sú zdravotné, etické a morálne záväzky s ohľadom na práva zvierat, enviromentálne a náboženské . Jednotným znepokojením je chov zvierat a testovanie na zvieratách ako aj veľké využitie pôdy a surovín na chov zvierat.

Vegánska diéta je oproti vegetariánskej obohatené o zníženie rizika ochorení ako: rakovina hrubého čreva, infarkt myokardu, vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak, rakovina prostaty a mŕtvica.

Napriek tomu má vegánska diéta znížený obsah vápnika, jódu, vitamínov B12 a D. Vegáni preto obohacujú svoju diétu a prijímajú vhodnú náhradu s obsahom týchto látok.

VEGETARIÁNSTVO

Vegetariánstvo (z lat. vegetus a vegetare čo slovensky znamená oživiť) je životný štýl zameraný na starostlivosť o zdravie, výživou, abstinenciou, nefajčením, pohybom, telesnou hygienou i psychohygienou. Vegetariánstvo vo svojej podstate kombinuje nielen životosprávu ale aj úctu k zvieratám a ich právam.

Vegetariáni prijímajú bezmäsitú stravu a nekonzumujú všetky produkty z mŕtvych zvierat ako vnútornosti, kaviár a želatína. Zo živočíšnych produktov obyčajne iba mlieko, syry (nie syry s obsahom syridiel vyrobených zo žalúdka), jogurty a vajcia. Často sú proti používaniu živočíšnych produktov ako koža, kožušina, hodváb, vlna, perie a produktov testovaných na zvieratách. Svetový deň vegetariánov je 1. októbra :-)

RECEPTY...

Fazuľové struky s baklažánom (4 osoby)

1 baklažán, 2 dl fazuľových strukov, 3 lyžice oleja, 3/4 dl vody, 1/4 štipľavej papriky, 1 lyžička rímskej rasce, 1/2 lyžičky kurkumy, soľ.

Baklažán pokrájame na kocky. Očistené a pokrájané fazuľové struky uvaríme vo vode, potom vodu zlejeme a struky necháme odkvapkať. Pripravíme massalu z rímskej rasce a papriky. Pridáme baklažán, pomiešame, zalejeme vodou a ochutíme koreninami. Pod pokrievkou domäkka udusíme, potom zmiešame s uvarenými strukmi a osolíme.

Ovocná pakóra (ovocie v župane asi 30 kusov)

Jablká (alebo hrušky, slivky, banány, jahody, tekvica na pečenie, ananás a pod.), 1/2 kg múky, 5 lyžíc práškového cukru, olej na pečenie, 2 lyžičky anízu, 1 lyžička rímskej rasce, 1 lyžička škorice, 1 lyžička kurkumy, 5 klinčekov, 5 zrniečok nového korenia, na špičku noža čierneho korenia, štipka soli.

Koreniny dôkladne rozdrvíme. Múku, práškový cukor, korenie, soľ a vodu spracujeme na riedke cesto (musí byť hustejšie ako palacinkové a nesmú v ňom byť hrčky) a necháme ho hodinu odstáť. Ovocie odstopkujeme, odkôstkujeme, prepolíme olúpeme, podľa druhu zbavíme jadrovníkov a nakrájame na plátky (jahody pripravujeme vcelku). Rozpálime olej. Ovocie obalíme v múke, potom v cestíčku a opatrne vložíme do horúceho oleja. Opražíme dozlatista (cestíčko musí byť chrumkavé). Prebytočný olej odkvapkáme. Ihneď posypeme cukrom. Podávame teplé.

Fazuľa na mexický spôsob

200 g suchej strakatej fazule, 1 cibuľa, 3 polievkové lyžice slnečnicového oleja, polievková lyžica hladkej múky, čajová lyžička sladkej červenej papriky, 250 g rajčiakov, soľ, 1 chren (alebo 2 lyžičky zaváraného chrenu v soli), pažítka.

Cez noc namočenú fazuľu uvaríme v slanej vode do mäkka. Scedíme. Na oleji speníme nadrobno pokrájanú cibuľu, vmiešame múku a červenú papriku, pridáme pokrájané rajčiaky, postrúhaný chren a premiešam s fazuľou. Krátko povaríme. Po odstavení posypeme

pažítkou.

Podávame s uvareným zemiakmi.

Zemiaky na taliansky spôsob

700 g zemiakov, 2 menšie cibule, 250 g cestoviny, 2 polievkové lyžice kečupu, 1 čajová lyžička mletej červenej papriky, 5 strúčikov cesnaku, morská soľ a 4 polievkové lyžice olivového oleja.

Cestoviny uvaríme v osolenej vode. Očistené surové zemiaky pokrájame na kocky. Na oleji speníme nadrobno pokrájanú cibuľu, pridáme červenú papriku a zemiaky a krátko opražíme. K zemiakom pridáme uvarené cestoviny, osolíme a podusíme. Do hotových zemiakov pridáme kečup a rozotretý cesnak. Podávame s čalamádou a s olivami.

Baklažány na turecký spôsob

4 baklažány, soľ, 40 g cibule, 8 strúčikov cesnaku, mleté čierne korenie, zelená petržlenová vňať, 2 rajčiaky, 40g oleja.

Umyté baklažány zbavíme stopky, prekrojíme pozdĺžne na polovicu a vnútro vydlabeme malou lyžičkou. Na oleji zapením očistenú a pokrájanú cibuľu, pridáme posekané strúčiky cesnaku, vnútro z baklažánov, mleté čierne korenie a posekanú zelenú petržlenovú vňať. Trochu posolíme a podusíme. Potom naplníme baklažány, uložíme ich na pekáč s olejom tesne vekľa seba, na ne poukladáme kolieska rajčiakov a zapečieme. Podávame s chlebom teplé alebo aj studené.

Sójové kocky s mexickou zmesou (2 porcie)

2 L oleja, 2 L pokrájanej cibule, 1 1/2 š sójových kociek, 3/4 l soli, 1/2 l podrveného oregana, 2 L polohrubej múky, 1 š mexickej mrazenej zmesi (kukurica, hrášok, kápia), 2 š mlieka

Na oleji osmažíme cibuľu, pridáme suché sójové kocky a na slabom ohni popražíme. Pridáme soľ, oregano a zalejeme vodou. Dusíme do mäkka pod pokrievkou (až sa vydusí voda), zasypeme múkou, zamiešame, pridáme mrazenú zmes a zalejeme mliekom. Varíme asi 5 minút. Podľa potreby dochutíme. Podávame s cestovinami a zeleninovou prílohou.

Vysvetlivky: 1 š - stredná čajová šálka objemu asi 1,8 dl, 1 L - polievková lyžica, 1 l - čajová lyžička


Zapekané zemiaky s tofu a kyslou kapustou (3-4 porcie)

3 L rastlinného masla, 2 š cibule pokrájanej na kolieska, 5-6 väčších zemiakov uvarených v šupka a olúpaných, 4 š kyslej kapusty, 2 š uvarenej ryže natural, 2 š na rezance postúhaného tofu, 2 l soli, 3 L oleja, 1 - 1 1/2 š hustejšieho sójového mlieka.

Chlebovú formu vymastíme olejom, na spodok uložíme na plátky pokrájané zemiaky. Jednotlivé vrstvy vždy ochutíme soľou a vrch polejeme olejom. Vo vyhriatej rúre pečieme asi 45 minút. Pred dokončením zalejeme sójovým mliekom a dopečieme.

TOPlist
 Vytvořeno službou WebSnadno.cz  |  Nahlásit protiprávní obsah!  |   Mapa stránek